Knihy

O knihách, ktoré nám pomáhajú pochopiť zmysel dizajnérskych činností, ktoré vysvetľujú či popisujú minulosť a budúcnosť dizajnu, predstavujú dizajnérov a dizajnérky, umelecké hnutia, vzácne predmety a zbierky, najznámejšie projekty, ako aj teórie, ktoré ovplyvňujú spôsob dizajnérskeho myslenia. Viete nám tie najlepšie odporučiť? Sledujme spoločne slovenské a zahraničné vydavateľstvá, navštevujme kníhkupectvá a knižnice, napríklad aj knižnicu SCD na Jakubovom námestí 12 v Bratislave.

Obľúbené tagy tejto kategórie:


Antológia textov o udržateľnom rozvoji v kultúrnej a kreatívnej praxi

Nedávno sa v tlači a na stránkach internetu objavila správa o skvelom úspechu slovenskej architektky Lenky Petrákovej, ktorá za projekt Ôsmy kontinent (2017) získala Grand Prix Award za architektúru a morské inovácie od Nadácie Jacquesa Rougerieho. Je to projekt objektu, ktorého hlavnou funkciou (v súčasnosti neoddiskutovateľne mimoriadne dôležitou) je zbierať a recyklovať odpad v oceánoch. Tento úspech sa prirodzene stretol s mnohými a zaslúžene nadšenými reakciami, ale priniesol aj niekoľko podnetov.  Upozorňovali na to, že stav znečistenia planéty je natoľko katastrofálny, že si vyžaduje rýchle a po každej stránke čo najjednoduchšie riešenia. Bez ohľadu na diskusiu, ktorá ho sprevádzala, úspešný projekt Lenky Patrákovej okrem svojho prvoradého účelu splnil aj ďalšiu dôležitú úlohu. Znovu totiž, a vďaka medializácii aj veľmi výrazne, upozornil na existenčne podstatné problémy dneška a budúcnosti, o ktorých sme  v pandemickom čase akosi prestali počuť.  

Určite mediálne menej zreteľne, ale s rovnakým zaujatím, sa u nás už dávnejšie aj na poli kultúry a kreatívneho priemyslu riešia čiastkové alebo komplexnejšie úlohy spojené s témou udržateľnosti. Okrem viacerých aktívne pôsobiacich platforiem, realizovaných výstav, rôznych workshopov, diskusných fór alebo prednáškových cyklov, k nim patria aj články a publikácie, ktoré sa k nám dostávajú vďaka viacročným výskumom na školách alebo osobnému zaujatiu autorov problematikou životného prostredia. 

Antológia textov Udržateľný rozvoj v kultúrnej a kreatívnej praxi, ktorú zostavil Pavol Capík z FU Technickej univerzity v Košiciach, prináša deväť pohľadov od slovenských a českých autorov, ktorí väčšinou pôsobia na akademickej pôde. Početne v nej prevládajú príspevky, v ktorých nájdeme konkrétne príklady toho, ako sa v prostredí v kultúrnej a kreatívnej praxe dajú rešpektovať krehké hranice, ktoré sa nachádzajú medzi nami a fungujúcim životným prostredím (Duchová/Hariš, Hudec, Peuch, Polanecký, Uhrín, Chovan). 

Príklad, ktorý je popísaný v článku Udržateľné rekonštrukcie budov na príklade kultúrneho centra Nová Cvernovka od Zuzany Duchovej a Juraja Hariša poukazuje na u nás – hoci už známe, ale aj tak zatiaľ ojedinelé ekologické aktivity spojené s rekonštrukciou komplexu Novej Cvernovky.  Od roku 2017 tu existuje zoskupenie Ekoboard, ktoré iniciuje  a realizuje nízko nákladové zásahy. Stavebný odpad nevyvážajú, ale zhodnocujú na materiál vhodný na ďalšie stavebné intervencie. Súčasťou tohto procesu sú aj rôzne sprievodné aktivity: festival Na suti, prezentácie na výstavách (Human by Design) alebo najmä pre Bratislavčanov známy projekt Suť na park.

Oto Hudec z FU TUKE, ktorý sa témam spojeným s klimatickou krízou v rôznych súvislostiach dôsledne venuje už dlhší čas, rozoberá v príspevku O udržateľnosti vo výtvarnom umení donedávna u nás ešte pomerne neznámy fenomén – v akej miere a akými spôsobmi sa tvorba výtvarných umelcov podieľa na znečisťovaní životného prostredia. Na príklade nedávnych výstav Cena Jindřicha Chalupeckého v Moravskej galérii (2019), Unplugged v Galerii Rudolfinum Praha (2020) a Písek ve stroji, Galerie Plato Ostrava (2020) dokumentuje snahy autorov projektov o rôzne koncepčné prieniky – hľadaním enviromentálnych stôp umeleckej tvorby.

Barbora Peuch, ktorá pôsobí na Vysokej škole výtvarných umení, v článku Udržateľná móda od konceptu k výrobe popisuje vyskúšanú alternatívu k bežnej textilnej produkcii, ktorá – ako je už všeobecne známe, patrí k najväčším znečisťovateľom životného prostredia. Projekt Zero Impact, ktorý vznikol v spolupráci v talianskymi výrobcami ekomateriálov a časopisom Wearme Fashion, realizovali počas troch semestrov na Katedre textilu VŠVU, ako aj na pôde Ateliéru oděvního a textilního dizajnu Univerzity Jana Evangelistu Purkyně v Ústí nad Labem, s cieľom umožniť študentom osvojiť si cez konkrétnu prax základné princípy udržateľnosti v textilnej tvorbe. Ďalšie príklady dobrej praxe uvádza Jaroslav Polanecký rovnako z UJEP v Ústí nad Labem v príspevku Komplexní přístup k designu a kreativnímu průmyslu z pohledu udržitelnosti, pričom sa upriamil na ekologicky zameranú obchodnú politiku amerického producenta sériovo vyrábaných strún – firmu D’Addario  a produkciu českého projektu Reformát, ktorý rieši zákazky pre Centrum súčasného umenia v Prahe DOX alebo agentúru Czech Invest. Aj tretieho výrobcu, švédskeho výrobcu outdoorového oblečenia firmu Fjällräven, charakterizuje snaha o ekologický prístup k používaným materiálom, či už ich vhodným výberom, alebo rôznymi procesmi recyklácie.

Tibor Uhrín z FU TUKE je známy svojím dlhodobým záujmom o tradičné remeslá a ich využitie v súčasnom dizajne. Vo svojom článku Kreatívne zbieranie a zhodnocovanie odpadu upozorňuje na možnosti dizajnérskej výučby v zmysle nastavených kritérií udržateľného rozvoja. Uhrín so svojimi poslucháčmi využíva postupy spojené so zhodnocovaním odpadu v zmysle pojmov recyklácia – redukcia  – znovupoužitie, a to dvomi cestami – smerom k novému materiálu alebo jeho využitiu v pôvodnej podobe. Podobnými riešeniami sa niekedy zaoberajú aj známe dizajnérske mená (Tejo Remy/Droog, Tom Dixon, Ingo Maurer...), preto sa dá optimisticky predpokladať, že časom sa môžu takéto produkty objaviť aj na trhu.

Podobne ako Tibor Uhrín aj Miroslav Chovan z TU vo Zvolene sa v úvodnom článku antológie Útek od starých nápadov / ekodizajn zamýšľa nad mierou konzumu a masovou produkciou, ktoré sú sprievodnými znakmi našej spoločnosti a zdôrazňuje, že „útek od konzumného spôsobu života je v danej chvíli len ťažko predstaviteľný. Kto sa dobrovoľne vzdá luxusu a výhod, ktoré z neho vyplývajú?“ (s. 3) Zároveň tvrdí, že „... v kultúrnom prostredí vývoj speje skôr k strate identity ako k jej pevnej definícii, čo ovplyvňujú najmä rýchle premeny vyplývajúce z doby ...“ (s. 4). Príkladom správneho fungovania spoločnosti je preto pre Chovana Island, kde sa podarilo vďaka oživeniu pôvodného kultúrneho dedičstva prebudiť (aj ekonomický) záujem o celú krajinu.

Z akademickej pôdy pochádza aj príspevok Víta Jakubíčka Udržitelný design v teorii a praxi vzdělávaní studentů Univerzity Tomáše Bati ve Zlíně, ktorý poukazuje na to, že hoci je „problém neudržitelnosti současného konceptu výroby artikulován již delší dobu, osobně mám pocit, že se jeho reflexi v rámci výuky ještě stále věnuje menší pozornost, než by si zasloužil“. (s. 18) Kriticky sa pritom odvoláva na medzinárodný projekt REED – REjuvenate European Design, na ktorom sa pred piatimi rokmi podieľali aj študenti UTB, a ktorého výsledky podľa Jakubíčka vystihovali kvalitatívnu a kvantitatívnu úroveň výučby zameranej na danú problematiku.

Ján Legény, Peter Morgenstein, Ján Špaček z Ústavu  ekologickej a experimentálnej architektúry (ÚEEA) Fakulty architektúry a dizajnu STU v Bratislave v článku Tvorivá energia v kontexte udržateľnej architektúry a urbanizmu analyzujú skúsenosti, vízie, ale aj problémy spojené s využitím solárnej energie v mestskom prostredí ako súčasti komplexných systémov smart cities  – od jednotlivých budov k sídelným štruktúram.

V časti Zodpovedne = škaredo a nudne? Poznámky k výstavnej prezentácii udržateľného dizajnu Zdeno Kolesár z Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave, ktorý je dlhoročným komentátorom veľkých európskych výstavných projektov prezentujúcich „najlepší“ dizajn v službách udržateľného rozvoja – či už Bienále dizajnu v Saint-Étienne alebo Bienále dizajnu, architektúry a umenia vo viedenskom MAK-u, tiež uvažuje nad tým, nakoľko sme ochotní vzdať sa rôznych výdobytkov, ktoré nám (aj na úkor životného prostredia) uľahčujú a spríjemňujú život. Rovnako sa zaoberá proklamovanými predstavami o ďalších formách smerovania spoločnosti –  či dokážu byť v súlade so schopnosťou jednotlivcov prijímať všetky potrebné zmeny, a to za cenu obetovania vlastných výhod. Aj preto sa kriticky zamýšľa nad spôsobmi a obsahom týchto hromadne navštevovaných podujatí, ktoré podľa jeho názoru nemôžu dostatočne podporiť ich prvotný cieľ – prebudiť v divákovi záujem o problémy našej planéty.  V závere svojho príspevku píše: „Zodpovedný dizajn akoby zbytočne rezignoval na možnosť inovatívnou, ale zároveň príťažlivou formou pritiahnuť širšie publikum.“ (s. 22 ). 

K tomu, aby sme dokázali nájsť rovnováhu medzi hospodárskym rastom, zlepšovaním životnej úrovne a potrebami/túžbami jednotlivca, je potrebné veľa krokov. Keďže sme  súčasťou tohto sveta, je nutné sústavne a po každej stránke sa nad nimi zamýšľať, a to tak, aby sme úspešne dospeli k zmysluplným riešeniam. 

Udržateľný rozvoj v kultúrnej a kreatívnej praxi

Vydavateľ: Technická univerzita v Košiciach 

Editor: Pavol Capík

Grafická úprava: Samuel Čarnoký

Tlač: Kudla Werkstatt, Praha

Náklad: 100 ks 

Rozsah: 44 strán

Vydanie prvé

Rok 2020

ISBN 978-80-553-3628-2

Poznámka: Publikácia Udržateľný rozvoj v kultúrnej a kreatívnej praxi je vytlačená v dielni Kudla Werkstatt. Celý proces risografickej tlače je citlivý k životnému prostrediu. Okrem toho, že používa ako matricu papier z banánových šupiek a tlačí šetrnými farbami (farby sú zo sójového oleja, vody a pigmentu), spotrebuje aj málo elektrickej energie. Na tlač je použitý bezdrevný, nenatieraný papier Munken Pure Rough, ktorý má nízky dopad na ekológiu tým, že pri jeho výrobe nie sú používané optické zjasňovače. Časť s abstraktmi príspevkov je vytlačená na odpadový materiál, ktorý vznikol pri iných tlačiach. Väzba publikácie taktiež zohľadňuje šetrný prístup bez použitia lepenia. 

Publikáciu si môžete pozrieť a prečítať tu.

Publikácia vznikla ako jeden z výstupov projektu KEGA: č. 010TUKE-4/2019

Téma Udalosti Ocenenia Knihy Rozhovory Zbierky Užitočné
Dizajnéri Štúdiá Newsletter