Zbierky

O muzeálnych a galerijných exponátoch, ktoré zaujali kurátorov, kustódov, návštevníkov. O výstavách, sympóziách, prednáškach, ktoré mapujú históriu dizajnu, architektúry a úžitkového umenia, o nových akvizíciách predmetov a dokumentov.

Obľúbené tagy tejto kategórie:


Milan Bíroš – prvý dizajnér BAZ v zbierkach SMD

Milan Bíroš sa narodil v roku 1954 v Banskej Bystrici. Jeho nadšenie pre tvarové riešenia sa naplno prejavilo pri modeli vozidla v mierke 1:5, ktoré vymodeloval z epoxidu a pilín ako 14-ročný a priniesol na prijímacie pohovory na Strednú umeleckopriemyselnú školu v Kremnici. Tvarovo veľmi nadčasový koncept auta nižšej strednej triedy, najmä pri pohľade zozadu, nápadne pripomína Peugeot 205, ktorý sa na rysovacích doskách ako Project M24 od Gérarda Weltera objavil až koncom sedemdesiatych rokov. Táto tvarová zhoda bola skôr náhoda, ktorá dokazuje prebúdzajúci sa mimoriadny talent mladého Bíroša. Počas rokov štúdia tvarovania strojov a nástrojov na škole v Kremnici (1969 – 1973) navrhol Bíroš okrem motorových vozidiel aj diesel elektrickú lokomotívu a necelý rok po škole zaujímavú sadu nožov pre Sandrik Dolné Hámre, ergonomické kliešte a obojručnú rašpľu. Tieto tri návrhy daroval v roku 2015 Slovenskému múzeu dizajnu. Do Bratislavských automobilových závodov (BAZ) prišiel hneď po strednej škole v roku 1973 so zaradením konštruktér pre tvarové riešenie. Zakrátko v podniku prvýkrát vytvorili pozíciu dizajnéra, v ktorej pôsobil až do roku 1994. V roku 1982 absolvoval dvojročné postgraduálne štúdium na VŠT Košice a v Brne, kde sa špecializoval na dizajn výrobných systémov. V BAZ patrili medzi jeho hlavné projekty dizajny exteriérov a interiérov osobných, dodávkových a nákladných automobilov a v poslednom období existencie vývojového pracoviska aj elektrické vozíky pre telesne postihnutých.

Projekty do zaprášených políc
Aj keď mala v sedemdesiatych rokoch BAZka fungovať ako miesto výroby a vývoja úžitkových vozidiel pre mladoboleslavskú značku Škoda, vývojové oddelenie neustále dokazovalo svoj potenciál aj pri navrhovaní osobných automobilov. Dôkazom je torzo modelov, kresieb a fotografií štúdií osobných automobilov z rysovacích dosiek dvoch vynikajúcich kresliarov a modelárov Jána Oravca a Milana Bíroša. Obaja sa vo svojom úsilí navrhnúť zaujímavý tvar typu sedan, hatchback alebo kupé navzájom podporovali. V BAZ sa postupne začali realizovať prvé funkčné prototypy, no vždy sa objavil aj nejaký problém, ktorý všetko zmiatol zo stola a začalo sa odznova. Po roku v BAZ vytvoril Bíroš sadrový model štúdie športového automobilu. Nemal žiadne kolesá, len lesklú modrú aerodynamicky zvlnenú plochu. Práve táto mimoriadne nadčasová štúdia vyvolala v závode veľký rozruch a začalo sa o ňom hovoriť ako o sochárovi automobilov. Jeho návrhy dodávkových vozidiel z rokov 1974 a 1975 však veľmi jasne definovali príklon ku hranatej estetike s premyslenou dynamikou línií a dôrazom na proporcie. Z automobilového sochára sa veľmi rýchlo vyprofiloval umelec - dizajnér s výborným technickým myslením.

Locusta
Projekt osobného vozidla typu kupé s predným náhonom, ktorý mal veľkú šancu dostať sa do sériovej výroby pristál v roku 1981 aj na Bírošovom stole. Mal za úlohu riešiť facelift prednej časti a dizajn interiéru. Kupé vychádzalo zo Škody Garde, ktorá sa v tom čase v BAZ montovala. Motor zo zadnej časti prehodili konštruktéri dopredu a ako pohonnú jednotku, ktorá poháňala predné kolesá, nakoniec zvolili agregát z juhoslovanskej Zastavy 101. Bíroš karosériu omladil, prepracoval prednú masku, nárazník aj kryty svetlometov, no najzaujímavejšie zmeny urobil v mierne futuristickom interiéri. Pôvodne sa v roku 1984 predpokladalo, že sa v prvej fáze vyrobí 100 testovacích kusov BAZ Škoda 743 Locusta. Celková výroba mala byť v objeme až 50 000 kusov pre domáci a zahraničný trh. Locusta sa však nikdy sériovej produkcie nedočkala.

Salamander
V Československu po roku 1968 nebol vývoj a výroba športových automobilov úplne bežným javom. Do sériovej výroby sa dostala Škoda 110 R Coupé (1970), následne jej nástupcovia Škoda Garde (1981) a z nej modernizovaná Škoda Rapid (1984). Garde sa pre Bíroša stalo v roku 1983 zaujímavou tvarovou výzvou. Na Galvaniho ulici, hneď vedľa zámočníckej dielne, sa začal neľútostný boj s polyesterovým laminátom a duralovým plechom. Prepracovaný tvar v sebe ukrýval zaujímavú techniku. Inžinieri vyvinuli nový špeciál kategórie A5 za tri a pol mesiaca. Dostal meno BAZ Škoda Garde Turbo Salamander a obdarili ho oturbeným štvorvalcovým motorom objemu 1,3 litra a s výkonom 174 koní pri 7000 ot./min. Salamander s ním na stovku akceleroval za 5,1 sekundy. Extravagantný a prísne aerodynamický dizajn karosérie vytvoril Bíroš takzvane „mimo úkol“. Vedúci vývoja motorových vozidiel v Bratislavských automobilových závodoch Ivan Mičík nebol zo začiatku z práce na závodnom špeciáli veľmi nadšený. No výsledok ho milo prekvapil. Nie však na dlho. Auto nemalo ani rok, keď pri tréningových jazdách vyletelo z trate a skončilo úplne rozbité.

Devín
V roku 1983 predložil riešiteľský kolektív BAZ Bratislava s hlavným konštruktérom Pavlom Paliatkom ideový projekt a štúdiu na STA (stredný terénny automobil) 6x6 vo vojenskom vyhotovení a SNA (stredný nákladný automobil) 6x6, 6x4 a 4x2 v civilnom vyhotovení pod menom Devín, ktorý mal nahradiť legendárne nákladné vozidlo V3S. Na vývoji kabíny sa podieľala aj TATRA Kopřivnice. Bíroš do svojho výtvarného návrhu veľmi rozumne zakomponoval unifikovanú kabínu Tatra - Liaz. Masívny klinovitý tvar prednej kapoty formálne odkazuje na prednú časť pôvodnej V3S. Prvé dva prototypy STA 6x6 boli dokončené v roku 1984. O päť rokov neskôr bol Devín vo verzii STA/SNA pripravený do sériovej výroby. Pätnásť prototypov nakoniec skončilo po novembrových udalostiach bez odozvy. Projekt sa stal neskôr vďaka Pavlovi Paliatkovi základom pre automobil Aktis, ktorý pre ozbrojené sily SR vyrábali v bývalej Tatre v Bánovciach nad Bebrovou. Do výzbroje bol síce zaradený v roku 2000, no s dizajnom Milana Bíroša už nemal nič spoločné.

MNA 900
MNA 900, ako nástupca Škody 1203, odštartoval v Bratislave éru vývoja moderných dodávkových automobilov, hoci jeho predchodcovia mu vyšliapali slušnú cestu. Na projekte sa okrem Bíroša ako dizajnéra, podieľala celá vývojová skupina karosárov, konštruktérov a ergonómov (Tibor Sýkora, Peter Jurík, Branislav Jelenčík a ďalší). V auguste 1985 bol hotový prvý prototyp MNA 900 P1. Zaujímavosťou bolo zakomponovanie predných svetiel a spätných zrkadiel zo Škody Favorit, ktorá bola predstavená o necelé dva roky neskôr. Dodávka bola plná kompromisov, ktoré znemožňovali uplatniť niektoré navrhované moderné riešenia.

MNA 1000
V januári 1988 na rokovaniach slovenskej delegácie v Sovietskom zväze, získali zástupcovia nášho automobilového priemyslu informáciu o zámeroch AZLK Moskva vyvíjať koncepčne takmer zhodné vozidlo ako naše MNA 900. Mal sa volať Moskvič – AZLK 3733 a sovietska strana ho plánovala zaradiť do výroby v roku 1993. Obojstranný záujem vyústil do stretnutia zástupcov oboch podnikov vo februári 1988. Začali sa intenzívne práce na projekte MNA 1000 / AZLK 3733. Aj keď všetko vyzeralo sľubne, vznikali mnohé komplikácie pre nesúlad termínov a technické ťažkosti. Výsledný tvar úžitkového automobilu MNA 1000 bol plne v Bírošovej kompetencii a aj podľa zahraničných expertov bol dizajn dodávky nadčasový. Futuristické predné svetlá, ktoré sú najvýraznejším znakom automobilu, boli vyvíjané na mieru. Dôkladne kopírujú veľmi silnú líniu, ktorá definuje prednú kapotu vozidla a plynule prechádza do A stĺpika. Čistota tvaru spolu s dynamikou vyváženej kompozície dáva úžitkovému automobilu progresívnu a nezameniteľnú tvár. Po novembri 1989 sa zmenila politická situácia. Sovieti chceli aj napriek tomu spoločný projekt dokončiť, no vedenie BAZ už o spoluprácu záujem nemalo. Moskovský závod si vyžiadal potrebnú dokumentáciu a pokúsil sa uviesť AZLK 3733 do výroby. Ani to sa nakoniec nepodarilo.

V polovici deväťdesiatych rokov pracoval Bíroš ako dizajnér pre firmu Rucker s.r.o. Vytvoril rôzne tvarové štúdie pre Tatru Kopřivnice. Neskôr pôsobil v Autoengineering s.r.o. Bratislava, kde navrhol elektrokolobežku pre Stavocentrum Ostrava (1994), ktorá sa nachádza aj v stálej expozícii Slovenského múzea dizajnu, trojkolesové vozidlo VKA Liaz pre Liaz Veľký Krtíš (1995), nové Daewoo Avia, medzimestský autobus Karosa Vysoké Mýto (1997) a tvarové štúdie pre Tatru. Po roku 2000 sa Bíroš venoval tvorbe vo vlastnom dizajnérskom štúdiu. Upravoval malé športové lietadlá, navrhol dizajn ultralajtu Vírnik pre Aerotech Slovakia a rôzne ďalšie projekty z oblasti priemyselnej gastronómie, elektronických ovládacích systémov ale aj prestavby a stavby motorových lodí a jácht. Za svoju tvorbu získal mnohé ocenenia: v roku 1986 Kryštálový ihlan za striekací automat, 1991 ocenenie na výstave Zdravotnícka technika za elektrický invalidný vozík, 1995 Národná cena za dizajn za malé trojkolesové vozidlo Liaz, 2001 prestížna cena IDET NEWS, Anglicko, za ochrannú masku CM-6, 2004 uznanie za dobrý dizajn na výstave ultralajtov v Paríži za Ultralight Vírnik a 2005 Národnú cenu za dizajn za výškovo nastaviteľnú nájazdovú brzdu.

Téma Udalosti Ocenenia Knihy Rozhovory Zbierky Užitočné
Dizajnéri Štúdiá Newsletter