Udalosti

Správy, ktoré súvisia so svetom dizajnu. Čítajte o výstavách, konferenciách, workshopoch, prednáškach, sympóziách, veľtrhoch, festivaloch alebo módnych prehliadkach, ...  Využite miesto  pre váš názor – samozrejme aj kritický. Prirodzene, že nás zaujíma najmä prítomnosť slovenskej scény, ale ponúkame a zároveň očakávame články spoza hraníc.

Obľúbené tagy tejto kategórie:


Na ceste do múzea dizajnu

Keď sme aj s Adrienou Pekárovou odchádzali z vedenia Slovenského centra dizajnu (ona v roku 2010 a ja 2015) bolo to aj preto, že sme dosiahli splnenie cieľov, ktoré sme si predsavzali pri našom spoločnom nástupe do SCD v roku 2003. Podarilo sa nám stabilizovať organizáciu a obohatiť ju o nové aktivity. Vo vlastnej galérii sme sa mohli systematicky venovať výstavnej činnosti zameranej na dizajn. Ale najmä – výskum histórie dizajnu významne pozdvihol odbornú úroveň centra a vznikom Slovenského múzea dizajnu sa SCD stalo rešpektovanou kultúrnou inštitúciou.                                                                                                                                                  

Celé obdobie nášho pôsobenia v Slovenskom centre dizajnu sme sa snažili o zriadenie múzea dizajnu, o konkretizáciu myšlienky objavovať neobjavenú históriu dizajnu na Slovensku. Administratívne zriadenie Slovenského múzea dizajnu (zaevidovanie v Registri múzeí a galérií SR) bolo potom už len ako čerešnička na torte, aj keď cesta k dosiahnutiu tejto méty bola veľmi zložitá. Bolo to pre mňa určite tá najdôležitejšia zmena, ktorá sa udiala počas posledných 5 rokov môjho pôsobenia vo funkcii riaditeľky SCD, popri presťahovaní výstavného priestoru pre dizajn Galérie dizajnu Satelit z Dobrovičovej ulice do Hurbanových kasární. 

Na založenie múzea sme sa pripravovali systematicky vlastne už hneď po nástupe do SCD. Boli to v prvom rade stránky časopisu Designum, v ktorom Ada Pekárová iniciovala mnohé články o histórii dizajnu, hlavne od historika dizajnu Zdena Kolesára. SCD ich vydalo neskôr aj knižne pod názvom Kapitoly z dejín dizajnu, najskôr v rokoch 1998 – 20001, neskôr v rozšírenej verzii pod názvom Nové kapitoly z dizajnu opäť, a to v roku 2009.2 Publikácia  vyšla aj v Čechách v rokoch 2004 a 2008.3 Zdeno Kolesár je aj autorom publikácie Kapitoly z dejín grafického dizajnu, ktoré sme vydali ešte v roku 2006.Ešte v roku 2007 sme získali  vlastný výstavný priestor, galériu Satelit na Dobrovičovej ulici, kde sa konali prvé dôležité  výstavy, ktoré sa venovali dejinám slovenského dizajnu. Bola to výstava zo súťaže Pocta príboru k 50. výročiu výroby príboru Brusel od Jána Čalovku,5 výstava k seriálu príspevkov pre časopis Designum od Tibora Uhrína a Zuzany Labudovej -  Starý začiatok – nový koniec6 o dizajne 20. st. v Československu, ktorú sme realizovali v roku 2009 ako fotografickú výstavu. V roku 2010  sa tu uskutočnila výstava Zapnuté- vypnuté – zabudnuté?7, ktorá mapovala unikátnu produkciu podniku Tesla Bratislava – výrobcu rádií.  

Jednou z prvých výstav novovzniknutého múzea, už v Hurbanových kasárňach, bola Škola základ života?8, ktorú pripravili jeho prví zamestnanci, vtedy vedúca múzea Maria Rišková, Maroš Schmidt a ďalší. 

Čo sa týka galérie a časopisu, patrí veľká vďaka mojim kolegyniam a kolegom z SCD, bez ktorých by tieto činnosti neboli možné. Pri realizácii myšlienky zriadiť múzeum sme mali našťastie veľa podporovateľov aj spolupracovníkov. Ľubo Longauer nás skoro každodenne podpichoval netrpezlivou otázkou „Kedy to už bude?“, Iva Mojžišová nás svojou veľkorysosťou uisťovala, že je to skvelá a potrebná idea. Samozrejme, že aj veľa dizajnérov sa stotožnilo s našou predstavou, hoci sa nie vždy zhodovala s našou.

Iva Mojžišová uverejňovala v časopise Designum od roku 2010 seriál  o bratislavskej ŠUR, z ktorého vznikla kniha Škola moderného videnia9, ktorú sme vydali spoločne s vydavateľstvom Artforum v roku 2013. A bola to ona, ktorá sa rozhodla svoj obsiahly archív venovať práve múzeu dizajnu, kde našiel výskum histórie ŠUR-ky aj svojich pokračovateľov. Skvelú Kláru Prešnajderovú, alebo Simonu Bérešovú, ktorá aj jej archív roztriedila a mohli sme ho sprístupniť  odbornej verejnosti.  

Naša viac ako desaťročná cesta k múzeu bola skutočne tŕnistá. Hoci v tom čase sme už mali v SCD množstvo budúcich zbierkových predmetov (hlavne 320 stoličiek z Tatra nábytok Pravenec), povolenie z MK SR zbierať predmety kultúrnej hodnoty ani náhodou. Za celý ten čas sa vystriedali traja ministri kultúry, s ktorými prišli noví riaditelia odborov a úradníci, a s nimi bolo treba začínať komunikáciu vždy nanovo. 

Za ministrovania Daniela Krajcera sa podarilo získať do majetku MK SR budovu Hurbanových kasární. Bola to rovnako prekvapujúca situácia ako objavenie archívu stoličiek v Pravenci v roku 2005. V roku 2010 sme boli najmenšou organizáciou ministerstva, aj čo do počtu zamestnancov, aj rozpočtom. Bola odo mňa priam trúfalosť zareagovať na list o prebytočnom majetku Ministerstva obrany – Hurbanových kasární – obrovského komplexu budov, rozlohou väčšou ako Bratislavský hrad. Je to bežná prax, že štátne inštitúcie musia najprv ponúknuť svoj majetok iným štátnym organizáciám a ak tie nezareagujú, ponúka sa ďalej verejnosti. Aby naša žiadosť mala predsa len väčšiu váhu, oslovila som aj vtedajšieho riaditeľa ÚĽUV-u, aby nás podporil. Na náš list muselo ministerstvo (zo zákona) zareagovať a Danielovi Krajcerovi sa budova zapáčila. Už dávno predtým, keď som chodievala okolo kasární, som v nich videla obrovský potenciál. Predstavovala som si v nich skvelú zbierkotvornú inštitúciu s výstavnými priestormi a aj ďalšie kultúrne aktivity v interiéri, či exteriéri. 

Do kasární sa nám podarilo vstúpiť až v roku 2013, asi aj vďaka úradníkom ministerstva, ktorým sa zdalo, že pokiaľ sa tam má dočasne presťahovať Slovenská národná galéria kvôli rekonštrukcii, nemali by zabudnúť aj na nás. Nemohli sme si síce ako prví vybrať priestory, ale samozrejme s čo najlacnejšími úpravami, sme mali kam nasťahovať naše prvé zbierky a výraznejšie rozbehnúť túto odbornú činnosť. 

Zbierať sme mohli oficiálne od 1. februára 2012, kedy sme získali úpravu a rozšírenie našej zriaďovacej listiny o možnosť zbierať predmety kultúrnej hodnoty. Treba povedať, že ministerstvo pod vedením Mareka Maďariča bolo našej idei najviac naklonené, preto sa podarilo 18. augusta 2014 zapísať Slovenské múzeum dizajnu do Registra galérií a múzeí SR. Heuréka!, múzeum bolo na svete. Bolo to možné aj preto, lebo hlavnou požiadavkou zo strany zriaďovateľa bolo, aby nevznikla nová inštitúcia. 

Múzeum je súčasťou SCD, ktorého predchádzajúce činnosti ako vydávanie časopisu Designum, publikácií o dizajne, pravidelná výstavná činnosť, organizovanie súťaží Národná cena za dizajn, knižnica, podporujú zbierkotvornú aktivitu a mapovanie nielen histórie dizajnu, ale aj jeho súčasného smerovania. Všetky spomínané činnosti sprevádzajú SCD od jeho vzniku a prešli svojím vlastným vývojom a zmenami. Vždy som ich považovala za veľmi dôležité a otvorené procesy, ktoré by mali reagovať na zmeny z von aj zvnútra. Poslednou výzvou na zmenu bola úprava štatútu súťaže NCD, ktorá bola od svojho vzniku bienálna, a my sme z nej urobili každoročné podujatie. Od roku 2015 sa súťaž koná striedavo – raz je zameraná na produktový dizajn a ďalší rok na komunikačný. Hlavným impulzom k nášmu rozhodnutiu bola neudelená cena pre komunikačný dizajn v roku 2013, ale nízky záujem o súťaž ako aj malú účasť grafikov sme sledovali dlhšie a o rozdelení súťaže sme uvažovali už niekoľko rokov predtým. Váhanie bolo do  istej miery ovplyvnené aj obavou o finančné prostriedky, ale ako sa ukazuje, naše rozhodnutie bolo nakoniec správne a hlavne – vždy som sa mohla spoľahnúť na skvelú ekonómku Natáliu Galbavú.                                                                                                                                                  

V posledných rokoch  našej aktívnej práce v SCD sa nám podarilo pritiahnuť mladých a mladších kolegov, ktorí sa stotožnili s myšlienkou múzea. Výrazne nám v tom pomohli aj čerství absolventi štúdia dejín umenia Eliška Mazalánová  a Lívia Pemčáková. Niektorí nám zostali verní, iní odišli, ale všetkým za odvedenú prácu patrí veľká vďaka.

Posledná kapitola nášho spojenia s múzeom je o tom, že sme sa ako externistky s Adrienou Pekárovou stali kurátorkami zbierok v múzeu. Ada založila zbierku skla a stále ju obohacuje o nové prírastky. Ja som prevzala nábytok a interiérové prvky, produktový dizajn s presahom k remeslu, hračku a iniciovala som, aby vznikla aj možnosť zbierať dizajnérsky šperk .


1Zdeno Kolesár: Kapitoly z dejín dizajnu. 1. diel – Od prehistórie po druhú svetovú vojnu. Bratislava: SCD, 1998 a Zdeno Kolesár: Kapitoly z dejín dizajnu. 2. diel – Dizajn v 2. Polovici 20. Storočia. Bratislava: SCD, 2000.

2Zdeno Kolesár: Nové kapitoly z dizajnu. Bratislava: SCD, 2009.

3Zdeno Kolesár: Kapitoly z dějin designu. Praha: VŠUP, 2004 a 2009.

4Zdeno Kolesár: Kapitoly z dejín grafického dizajnu, Bratislava: SCD, 2006.

5Pocta príboru. Študentská súťaž a výstava k päťdesiatinám príboru Brusel. Príbor Jána Čalovku. Výstavný a informačný bod Satelit, Bratislava, 3. november – 31. december 2008.                                                                              

6Starý začiatok, nový koniec... Výstavný a informačný bod Slovenského centra dizajnu Satelit, Bratislava, 2. december 2009 - 10. január 2010.                                                                                                                                          

7Zapnuté-vypnuté-zabudnuté. Výstavný a informačný bod Satelit, Bratislava, 13. október –  28. november 2010. Výstavu pripravil Ondrej Eliáš.                                                                                                                                          

8Škola základ života? Satelit, Hurbanove kasárne, Bratislava, 9. október 2014 – 9. november 2014.                                          

9Iva Mojžišová: Škola moderného videnia. Bratislavská ŠUR 1928 – 1939.  Bratislava : SCD v spolupráci s vydavateľstvom Artforum, 2013.

Téma Udalosti Ocenenia Knihy Rozhovory Zbierky Užitočné
Dizajnéri Štúdiá Newsletter