Udalosti

Správy, ktoré súvisia so svetom dizajnu. Čítajte o výstavách, konferenciách, workshopoch, prednáškach, sympóziách, veľtrhoch, festivaloch alebo módnych prehliadkach, ...  Využite miesto  pre váš názor – samozrejme aj kritický. Prirodzene, že nás zaujíma najmä prítomnosť slovenskej scény, ale ponúkame a zároveň očakávame články spoza hraníc.

Obľúbené tagy tejto kategórie:


Medzinárodné sympózium Škola ako laboratórium moderného života

Minulý rok sme si pripomenuli 90. výročie založenia Školy umeleckých remesiel (ŠUR) v Bratislave. Pri tejto príležitosti bola na Bratislavskom hrade sprístupnená výstava  Nebáť sa moderny!, ktorú pripravilo Slovenské múzeum dizajnu.
O ŠUR sa často hovorí ako o „bratislavskom Bauhause“*1, teda ako o škole moderného charakteru, ktorá nadväzovala na slávnu nemeckú školu z doby Weimarskej republiky. Keďže sa tento rok nesie v duchu Bauhausjahr*2, Slovenské centrum dizajnu v spolupráci s Goethe-Institut v Bratislave pripravilo medzinárodné sympózium na tému reformovaného umeleckého školstva (Kunstschulreform) v prvej polovici 20. storočia, ktoré je koncipované ako udalosť, ktorá zavŕši výstavu na hrade.
Bratislavská škola býva vnímaná ako jedna z viacerých pedagogických inštitúcií poznačených modernizačným umeleckým hnutím, ktoré odmietalo akademizmus a kládlo dôraz nielen na praktickú výučbu v dielňach ale aj na spoločenskú úlohu umelcov a ich tvorby. Takisto Bauhaus je v podstate tiež len jedným z mnohých pokusov (i keď možno najvydarenejším alebo aspoň najznámejším) previesť idey moderny do pedagogickej praxe.
Napriek dôležitosti, ktorá bola prisudzovaná reforme umeleckého školstva pred druhou svetovou vojnou, vzniklo za posledné roky iba veľmi málo odborných štúdií, ktoré by sa touto témou dôslednejšie zaoberali. Samozrejme o Bauhause (aj o tom „na Východe“*3) sa už veľa diskutovalo, ale jednotlivé publikácie vždy kládli dôraz na jeho dominantný vplyv v strednej Európe, nie na jeho začlenenie sa do širšieho medzinárodného pedagogického hnutia, v ktorom by weimarská/dessauská/berlínska škola bola len jednou z možných variant modernej umeleckej výučby. Takisto, čo sa týka ŠUR samotnej, v roku 1968 jej síce bolo venované sympózium v Smoleniciach, ale z pochopiteľných dôvodov (nedostatočný výskum v neľahkých politických podmienkach) nebolo pri tejto príležitosti možné predstaviť ju ako súčasť pestrej mozaiky reformovaných škôl v strednej Európe.
Ambíciou sympózia Škola ako laboratórium moderného života je stretnutie výskumníkov s príspevkami, ktoré sa venujú celkovej činnosti alebo vybraným zaujímavým aspektom jednotlivých umeleckých škôl v strednej Európe – v predvojnovom a medzivojnovom období. Sympózium predstaví bratislavskému publiku nové poznatky tohto oboru vďaka vedeckým pracovníkom viacerých generácií z Nemecka, Maďarska, Rakúska, Česka, Slovenska a USA.
Vo štvrtok 26. septembra otvorí sympózium profesor Patrick Werkner z Viedne príspevkom o viedenskej Kunstgewerbeschule (umeleckopriemyselnej škole), v ktorom bude hovoriť o modernizačných prvkoch vo výučbe (prítomné už v secesnom období), pričom sa zameria na triedy Franza Cizeka a jeho „kinetizmus“. Tento môže byť chápaný nie ako jeden z mnohých umeleckých izmov dvadsiatych rokov, ale ako názov pedagogickej teórie, ktorú Cizek postupne vyvinul, a ktorú si osvojili najmä jeho žiačky. Pripomeňme, že Viedeň bola hlavným mestom rakúsko-uhorskej monarchie, kde sa reformné hnutie vyvíjalo špecifickým spôsobom. Miklós Székely z Budapešti to vysvetlí na zaujímavom prípade vzniku škôl a priemyselných múzeí v Maďarsku v rokoch 1884 – 1914.
Táto úvodná kontextualizácia bude nasledovaná prvým panelom sympózia, ktorého témou je reforma umeleckého školstva a umeleckej výučby cez štúdium inštitúcií, metód a sietí. Julia Witt z Berlína vykreslí panorámu reforiem akadémií výtvarných umení vo Weimarskej republike, ktoré viedli k vytvoreniu vysokých škôl nového typu, najmä vďaka spojeniu výtvarných akadémií s umelecko-priemyselnými školami. To malo za následok nielen omladenie profesorského zboru, ale i priblíženie rozličných výtvarných odborov a najmä spojenie teórie a praxe. Nové školy hlásali nové metódy výučby a práve o tom bude referovať Lada Hubatová-Vacková z Prahy. V príspevku o reformnom „úžitkovom kreslení“ sa zameria na tie metódy, ktoré sa svojou nenapodobiteľnosťou radikálne odlišovali od tradičného postupu iluzívne koncipovaného akademického kreslenia podľa modelu. Popri voľnom imaginatívnom ornamentálnom kreslení, bude predstavená metóda mechanizovanej kresby, ktorú na ŠUR presadzovali Josef Vydra a František Reichentál. Alena Kavčáková z Olomouca predstaví Šiesty medzinárodný kongres pre kreslenie a užité umenie v Prahe (r.1928), kde Josef Vydra (zakladateľ a riaditeľ ŠUR) a František Viktor Mokrý (neskôr vedúci Ústavu výtvarnej výchovy v Olomouci) nadviazali živé kontakty s medzinárodnou umeleckou a výtvarno-pedagogickou avantgardou, najmä s osobnosťami pôsobiacimi na dessauskom Bauhause. Pre týchto moderne zmýšľajúcich mužov sa Bauhaus stal nevyhnutným vzorom.
V piatok 27. septembra sa Cornelia Wieg z Halle vo svojej kľúčovej prednáške zamyslí nad tým, či aj samotný Bauhaus nemal prípadné vzory. Konkrétne predstaví umeleckú školu BURG v Halle, založenú už v roku 1915, ako „staršiu sestru“ Bauhausu. Bohatá aktivita BURG-u má totiž viacero podobností s Bauhausom, najmä čo sa týka propagácie kolektívneho ducha tvorby prostredníctvom dielenskej výučby a spoločných výstav.
Pozícia Bauhausu v konštelácii moderny bude teda vhodnou témou druhého panelu sympózia. Tu Meghan Forbes z New Yorku v príspevku „Bauhaus mimo Bauhaus“ zdokumentuje vzťahy medzi nemeckou školou a českou avantgardou. Na príklade edície Bauhausbücher vedenej László Moholy-Nagyom upresní viazanosť Bauhausu na stredoeurópsku avantgardu, ktorá bola charakterizovaná mnohými lokálnymi strediskami bez hierarchického vzťahu. Alexandra Panzert z Hannoveru potom predloží ďalšie dôkazy o tom, ako si Bauhaus práve svojou výnimočnou komunikačnou stratégiou vydobyl špecifické miesto v rámci reformovaných umeleckých škôl, hoci jeho vyučovací program sa dá porovnať s programom jeho homológov (Kolín, Berlín, Frankfurt, Halle…).
Tretí panel sympózia sa napokon bude venovať variantám reformovaných umeleckých škôl. Grit Weber z Frankfurtu predstaví Frankfurtskú školu umenia, ktorá bola svojho času neoddeliteľnou súčasťou modernizačného hnutia v tomto meste. Preto zostáva otázkou, prečo sa na túto inštitúciu zabudlo a to i napriek tomu, že na nej pôsobili významní umelci a pedagógovia, a existovala v meste, ktorého dynamika rozvoja výrazne poznačila teóriu metropolitného urbanizmu. Medzi iné „pozabudnuté“ školy patria aj tie, ktoré prekvitali v medzivojnovom období v Maďarsku. O nich bude referovať Katalin Bakos z Budapešti. Išlo o tri školy dielenského typu (Jaschikova umelecká škola, Mühely – založená Sándorom Bortnyikom a škola Atelier), ktoré svojím zameraním na dizajnérsku tvorbu predstavovali modernú alternatívu klasickej umeleckej výučby. Tieto školy boli aj miestom, kde pôsobili umelci s revolučným politickým myslením, či mladí imigranti židovského pôvodu s jazykovou bariérou. Mnohé zo spomínaných škôl boli činné predovšetkým v medzivojnovom období, čo však nebol prípad zlínskej Baťovej Školy umění, založenej až v roku 1939. O jej vzniku diktovanom naliehavou potrebou riešenia estetických aspektov baťovských výrobkov a o jej špecifickej histórii vo vojnovom a povojnovom kontexte zreferuje Vít Jakubíček zo Zlína.
Účastníkom sympózia sa snáď podarí načrtnúť živú historickú fresku reformovaných umeleckých škôl v stredoeurópskom kontexte, ktorej komplexnosť si určite žiada ďalšie výstupy prostredníctvom hlbších spoločných štúdií či výstav. Bratislavská iniciatíva má byť považovaná ako prvotný impulz k širšiemu výskumu na tému, ktorej dôležitosť je potvrdená práve pretrvaním istých pedagogických schém avantgardy v priebehu 20. storočia. O dedičstve reformovaných škôl sa bude preto debatovať v závere sympózia – v rámci okrúhleho stola. Bohunka Koklesová z Bratislavy a Iva Knobloch Janáková z Prahy sú pozvanými hosťkami do diskusie s publikom, ktoré, pevne veríme, bude na sympóziu početné! Naše sympózium, ktoré sme nazvali Škola ako laboratórium moderného života vnímajme ako laboratórium medzinárodnej vedeckej spolupráce, kde majú svoje miesto nielen teoretici a teoretičky ale i ľudia z umeleckej, dizajnérskej a pedagogickej praxe a tiež všetci tí, ktorí sa o umenie a vzdelávanie zaujímajú.
Sympózium sa bude konať v slovenčine, češtine, angličtine a v nemčine so simultánnym tlmočením. Takže, „nebáť sa sympózia!“ je naša výzva publiku.

Organizátorky sympózia: Simona Bérešová, Klára Prešnajderová a Sonia de Puineuf

Sympózium z cyklu aktivít projektu Design & Innovation, Cezhraničná spolupráca inštitúcií dizajnu v digitálnej dobe podporeného programom spolupráce Interreg V-A Slovenská republika – Rakúsko 2014 – 2020.

Program

-----------------------------------------------
1 Táto denominácia má svoj pôvod v rovnomennom článku Josefa Rybáka, ktorý v časopise DAV v roku 1931 apeloval na vznik nového typu umeleckých škôl, ktoré majú byť laboratóriami avantgardy.
2 Oslavy 100. výročia založenia Bauhausu.
3 Bauhaus na východe je názov publikácie, ktorá sa venuje aj ŠUR: Das Bauhaus im Osten. Slowakische und Tschechische Avantgarde 1928-1939, edited by Susanne Anna, Ostfildern : G. Hatje, 1997.






Patrick Werkner (*1953) bol do roku 2018 profesorom dejín umenia na Universität für angewandte Kunst vo Viedni a viedol tamojšiu umeleckú zbierku. Pôsobil ako hosťujúci profesor na univerzitách v Leidene (NL), Salzburgu (A), Stanforde (USA) a na Bard College New York (USA). Je autorom početných publikácií o. i. o Oskarovi Kokoschkovi, expresionizme v Rakúsku a land arte. Naposledy bol spolueditorom publikácie 150 Jahre Universität für angewandte Kunst Wien – Ästhetik der Veränderung (2017). Bol spolukurátorom výstav vo viedenských múzeách Belvedere, Leopold-Museum a MAK - Museum für angewandte Kunst. Vo svojom aktuálnom výskume sa zaoberá fyziognómiami vo viedenskej moderne.

Miklós Székely pôsobí od roku 2012 ako výskumník na Inštitúte dejín umenia v Maďarskej akadémii vied. Predtým pracoval ako kurátor v Ludwig Museum – Múzeum súčasného umenia v Budapešti. Má za sebou 12-ročnú pedagogickú univerzitnú prax v oblasti maďarského umenia a architektúry 19. storočia. Je autorom a editorom kníh a esejí v maďarskom a anglickom jazyku zaoberajúcich sa dejinami výstavníctva a múzeí.

Julia Witt (*1976) je muzeologička a kultúrna historička. Zaoberá sa biografiami umelcov a inštitucionálnymi dejinami umeleckého vzdelávania. Na Technickej univerzite v Berlíne píše dizertačnú prácu na tému reformy štátnych výtvarných akadémií vo Weimarskej republike.

Lada Hubatová-Vacková (*1969) je historičkou umenia a kurátorkou výstav, pôsobí na Vysoké škole uměleckoprůmyslové v Praze, kde prednáša dejiny umenia a dizajnu 19. – 20. storočia a vedie diplomové a doktorandské práce. Okrem iného sa venuje dejinám umeleckého priemyslu a umeleckopriemyselného školstva. Je autorkou alebo spoluautorkou rady publikácií a výstav, za ktoré získala prestížne ocenenia: Tiché revoluce uvnitř ornamentu. Experimenty dekorativního umění 1870 – 1930, (VŠUP Praha 2011, Moravská galerie v Brně 2012), Zlínská umprumka (1959-2011). Od průmyslového výtvarnictví po design, (VŠUP Praha 2013), První republika 1918 – 1938 (Národní galerie v Praze 2018). Momentálne sa venuje téme aranžérstva výkladných skríň v kontexte medzivojnovej avantgardy.

Alena Kavčáková (*1956) vyštudovala výtvarnú výchovu na Pedagogickej fakulte Univerzity Palackého v Olomouci, tam aj v rokoch 1986 – 1996 prednášala metodiku výtvarnej výchovy. Na Filozofickej fakulte UP absolvovala roku 1995 doktorandské štúdium v odbore dejín umenia, v tom istom odbore sa v roku 2007 habilitovala. Od roku 1996 prednáša na Katedre dejín umenia Filozofickej fakulty UP, špecializuje sa na maliarstvo a sochárstvo prvej polovice 20. storočia. Jej výskumná a publikačná činnosť je zameraná na umeleckú a výtvarno-pedagogickú avantgardu.

Cornelia Wieg (*1955) sa narodila v Lipsku, vyrastala v Thüringen. Vyštudovala klasickú archeológiu a dejiny umenia na Univerzite Friedricha Schillera v Jene. Od 1980 pôsobí ako kustódka zbierky plastiky v Štátnej galérii Moritzburg Halle, dnes Kulturstiftung Sachsen-Anhalt, Kunstmuseum Moritzburg Halle (Saale). Je autorkou početných výstav a publikácií o umení 20. storočia až do súčasnosti, napr. o Maxovi Beckmannovi či Georgovi Baselitzovi. Žije v Ribnitz-Damgarten, Halle a Berlíne.

Meghan Forbes (*1984) získala doktorský titul na University of Michigan (Ann Arbor). Jej dizertačná práca sa zaoberala pražskou a brnianskou avantgardou a ich kontaktami s medzivojnovou Európou. V súčasnosti pracuje ako post-doktorandka v Metropolitan Museum of Art v New Yorku a pripravuje knižnú publikáciu, ktorá dokumentuje historickú korešpondenciu, cesty, periodiká a siete kontaktov v Európe 20. a 30. rokov.. Meghan Forbes získala mnohé štipendiá v rámci svojej odbornej činnosti, medzi ktoré patrí napríklad Fullbright Award (2014-2015). Je editorkou International Perspectives on Publishing Platforms: Image, Object, Text (Routledge, 2019) a spolukurátorkou výstavy BAUHAUS↔VKhUTEMAS: Intersecting Parallels (Museum of Modern Art, New York 2018). 

Alexandra Panzert (*1987) je historička umenia a od roku 2016 odborná spolupracovníčka v predmetoch Teória, dejiny umenia a dizajnu na Hochschule Hannover – University of applied sciences and arts, Fakultät III. Medien, Information und Design. Po štúdiách v Drážďanoch pracovala v rokoch 2013 – 2015 v Bröhan-Museum v Berlíne. V rámci dizertačnej práce sa venuje téme Bauhaus v kontexte. Porovnanie umeleckých škôl Weimarskej republiky (vedúci práce: Prof. Patrick Rössler a Prof. Anja Baumhoff).

Grit Weber (*1970) je od roku 2015 kurátorkou a zastupujúcou riaditeľkou Museum für angewandte Kunst vo Frankfurte. O. i. kurátorovala výstavu Moderne am Main 1919 – 1933, ktorá predstavila aktérov, siete a inštitúcie projektu Neues Frankfurt. Okrem toho sa zameriava na prienik umenia, dizajnu a spoločnosti. Je vyučená remeselníčka, vyštudovala dejiny umenia, umeleckú pedagogiku a kultúrnu antropológiu vo Frankfurte a neskôr pôsobila ako redaktorka regionálneho výtvarného magazínu a novinárka na voľnej nohe, pričom písala o umení a dizajne.

Katalin Bakos je kunsthistoričkou, muzeologičkou a výskumníčkou z Budapešti. Pôsobila ako kurátorka výstav súčasného umenia v Műcsarnok-u a v grafickom oddelení  Maďarskej národnej galérie. V roku 1999 dopísala dizertačnú prácu Maďarský Bauhaus, venovanú Sándorovi Bortnyikovi, jeho grafickému dizajnu a súkromnej škole Műhely. Ako expertka na umenie 20. storočia je kurátorkou mnohých výstav o grafickom dizajne (predovšetkým o plagátoch) a tiež autorkou početných publikácií.

Vít Jakubíček (*1987) vyštudoval dejiny umenia na Masarykovej univerzite v Brne a po absolutóriu pôsobil ako odborný garant územia v Národním památkovém ústavu - územnom odbornom pracovisku v Kroměříži. V súčasnosti je kurátorom sochárstva a dizajnu Krajské galerie výtvarného umění ve Zlíně. Je pedagógom na Fakulte výtvarného umění Vysokého učení technického v Brně, Fakulte multimediálních komunikací a Fakulte managementu a ekonomiky Univerzity Tomáše Bati v Zlíně. Odborne sa venuje predovšetkým dejinám architektúry a dizajnu a zameriava se najmä na problematiku zlínskej Školy umenia a jej osobnostiam.

Bohunka Koklesová (*1972) vyštudovala Dejiny umenia na Univerzite Komenského v Bratislave. Od roku 1995 vyučuje na Katedre teórie a dejín umenia na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Špecializuje sa na dejiny a teóriu fotografie. Jej vedecká činnosť je zameraná na vizuálnu propagandu totalitných režimov. Z publikačnej činnosti je možné spomenúť monografie: V tieni tretej ríše - Oficiálne fotografie Slovenského štátu (2009) a Súmrak doby – prelamovaná história, pamäť, fotografia (2018). V roku 2019 nastúpila na post rektorky VŠVU.

Iva Knobloch Janáková (*1964) je kurátorkou Uměleckoprůmyslového muzea v Praze, pôsobí ako externá pedagogička na Vysoké škole uměleckoprůmyslové v Praze a vyučovala na Střední grafické škole v Praze. Zaoberá za históriou dizajnu 20. storočia. V rokoch 2003 – 2004 pripravila európsku putovnú výstavu Ladislav Sutnar: Design in action a rovnomennú publikáciu, potom knihy Ladislav Sutnar v textech (2010) a Ladislav Sutnar: Americké Venuše (2011). Editovala publikáciu Design v českých zemích 1900-2000 (2016), Václav Cigler (2017) v edícii „Design, profily, osobnosti“. V rámci štúdijného pobytu Fulbrightovho štipendia sa venovala téme československého pavilónu na Svetovej výstave v New Yorku v rokoch 1939 – 1940. V súčasnej dobe vedie grant GAČR venovaný Svazu československého díla a grant TAČR venovaný výskumu nábytku vo výstavách.

Téma Udalosti Ocenenia Knihy Rozhovory Zbierky Užitočné
Dizajnéri Štúdiá Newsletter