Udalosti

Správy, ktoré súvisia so svetom dizajnu. Čítajte o výstavách, konferenciách, workshopoch, prednáškach, sympóziách, veľtrhoch, festivaloch alebo módnych prehliadkach, ...  Využite miesto  pre váš názor – samozrejme aj kritický. Prirodzene, že nás zaujíma najmä prítomnosť slovenskej scény, ale ponúkame a zároveň očakávame články spoza hraníc.

Obľúbené tagy tejto kategórie:


Ako si Fénix na Zikmundovcoch pochutnal

26. októbra 2020 zúrila pod oknami ministerstva spravodlivosti nespravodlivosť. Pod rúškom lockdownu sa ťažký mechanizmus zakusol do neveľkej prízemnej budovy na Račianskej 34 a za krátky čas zbúral najstaršiu zachovanú čerpaciu stanicu v Bratislave. Na druhý deň robotníci rozpílili na malé časti aj masívnu kovovú konštrukciu prestrešenia, ktorá bola výrazným architektonickým prvkom celej stavby čerpacej stanice BZ. Stalo sa tak presne 80 rokov po jej osadení.

Keď v roku 1920 založili bratia Rudolf a Oldřich Zikmundovci účastinnú spoločnosť pre výrobu a obchod s minerálnymi olejmi Bratři Zikmundové (BZ), začali používať slogan: Dokonalé služby motorizmu. Dokonalosť našli v obchode s olejom, petrolejom, benzínom, mazivami a postupne pridávali ďalšie výrobky a služby. Po krátkom čase sa k nim pridal pražský obchodník František Škoda a ich tretí brat Vojtěch. Svoju prvú čerpaciu stanicu, ktorá stála v Prahe na náměstí Republiky, otvorili v roku 1922. Po 6 rokoch prevádzkovali 300 staníc na čerpanie pohonných hmôt a v roku 1937 až 1 093 čerpacích staníc a 27 skladov, čo Zikmundovcov katapultovalo na prvú pozíciu v Československu. Naftu začali ponúkať až od roku 1938, kedy prvýkrát postavili prestrešenú čerpaciu stanicu s elektrickými podávačmi a s možným príjazdom z oboch strán. Čerpacie stanice a sklady vybudovali aj na Slovensku: v Žiline (centrála), Martine, Prešove, Trenčíne, Poprade, Hronskej Breznici a v Bratislave.

Čerpaciu stanicu BZ na Račišdorfskej ceste v Bratislave (dnes Račianska ulica) postavili v druhej polovici roku 1940. V septembri 1940 sa v inzercii časopisu úradného orgánu Slovenského autoklubu - Autoklub Zikmundovci pochválili moderným projektom čerpacej stanice na pohonné hmoty, pričom použili rovnakú kresbu ako v januári toho istého roku, keď inzerovali „ďalšiu vzornú službu motorizmu – budúce čerpadlo benzínovej stanice“ na Lamačskej ceste v Bratislave. V máji 1941 už kresbu v inzercii nahradila fotografia architektonicky mierne pozmeneného, ale stále skvelého projektu čerpacej stanice na benzín i naftu. Pozícia stanice BZ bola strategická, pretože stála hneď vedľa hlavnej cesty, pričom za sebou mala železnicu, na ktorej sa priamo z cisternových vagónov, ktoré prichádzali z bratislavskej Apollky, dopĺňali pohonné hmoty do podzemných zásobníkov. Architektúra stavby bola aj na svoju dobu výnimočná. Prestrešenie držali dva masívne železné nosníky uzavretých profilov, ktoré ústili do poleliptickej formy s presklenými výkladmi, ktorá nadväzovala na nízku hranatú murovanú budovu s predajňou a technicko-administratívnym zázemím. 

Počas slovenského štátu boli benzín a nafta strategickou surovinou s veľmi vysokou cenou a ich predaj sa realizoval na prídel. Aj to bol dôvod, prečo k svojmu podnikaniu s benzínom, naftou a značkovým olejom Mogul pridali v BZ aj výrobu a predaj ručne štiepaných bukových polienok BZ GENER pre autá poháňané generátormi a GENRFIT – grafitovú pastu na tesnenie vrchnákov generátorov. Práve generátorové výmenníky, vyrábané vo firmách Sandrik Dolné Hámre a Orava Bratislava, riešili problém s nedostatkom benzínu a nafty. Spaľovaním dreva vyrábali drevoplyn, ktorý po malých úpravách spaľovacích motorov nahrádzal fosílne palivá.

Po roku 1948 bola celá sieť čerpacích staníc a skladov BZ znárodnená a zaradená do národného podniku Rafinérie minerálnych olejov. Stanice BZ boli premenované na Benzinol, na českej strane Benzina, motorvý olej Mogul si však svoj pôvodný názov ponechal. „Benzinolka“ na Račianskej ulici plnila svoju funkciu až do sedemdesiatych rokov. Neskôr v jej priestoroch zriadili kovošrot, ktorý po roku 1989 menil majiteľov a názvy. Budova dostala nátery rôznych farieb a úpravy neobišli ani poleliptický presklený výklad, ktorý sa zmenil na hranatý. Medzi železné nosníky osadil Dopravný podnik mesta Bratislavy automat na cestovné lístky a nevzhľadné oplotenie začali zapĺňať bilbordové plochy. Budova čerpacej stanice BZ s unikátnym prestrešením postupne zišla z očí aj mysle. 

Prvýkrát som o jej kritickom stave počul v roku 2012. Vtedy sa hovorilo, že keď príde developer, dá ju dole. V občianskom združení Ostblok sme sa „začali mrviť.“ Sem-tam sme niečo napísali na sociálnu sieť, zháňali sme podklady a podporu na záchranu budovy a konzultovali možnosti jej záchrany. Zistili sme, že nielenže nemá súpisné číslo a žiadnu pamiatkovú ochranu, ale nikto z dôležitých úradov ju nepovažuje ani za technicky alebo historicky významnú. Ešte sme sa nespamätali z búrania Kablovky (2008) a Tabakovej továrne (2010) a už sme cítili ako sa trasie zem pod poslednou najstaršou zachovanou čerpacou stanicou v Bratislave a možno aj na Slovensku. Mali sme strach, že prídeme o ďalšie technické dedičstvo nášho doráňaného mesta. V roku 2016 sme sa už ako Slovenské múzeum dizajnu SCD spojili s Novou Cvernovkou a začali rokovania s developerom Corwin, ktorý bol ochotný realizovať premiestnenie nosných konštrukcií, zameranie budovy a znovupostavenie celého komplexu na inom mieste. Viac si prečítate tu. Oslovil som Slovnaft, ktorý taktiež prejavil záujem zúčastniť sa záchrany, aj keď Benzinol bol pre nich konkurenciou. Všetko odišlo do stratena. Podporovali sme Ivora Švihrana, ktorý v tom roku spustil petíciu za zachovanie čerpacej stanice s prípadnou možnosťou jej rozobratia a postavenia na inom mieste. Zapojili sa aj Čierne diery a začali rokovanie s developerom. Bola to dilema. Snažiť sa o vyhlásenie za technickú pamiatku, alebo riešiť jej presunutie? To boli dve veci, ktoré sa nedali riešiť naraz. Územie, kde bola čerpacia stanica, patrilo developerovi Wirgo Trade Center, ktorý je spájaný s aktivitami podnikateľa Juraja Širokého. Práve tu má vyrásť polyfunkčný projekt dvojice výškových budov FENIX PARK. Ešte v prvej polovici tohto roku bol jasný verdikt mestskej časti Nové Mesto, ktoré s projektom v danej podobe nesúhlasilo. 28 septembra však prišlo právoplatné rozhodnutie Okresného úradu, ktorý označil rozhodnutie stavebného úradu mestskej časti Bratislava – Nové Mesto za nezákonné, nesprávne a nepreskúmateľné, teda nebolo vydané v súlade s príslušnými právnymi predpismi, a preto ho zrušilo. Presne v tento deň mala čerpacia stanica BZ svoje dni zrátané. 

Pokus o záchranu prišiel ešte raz z Nového Mesta v druhej polovici októbra, kedy na zastupiteľstve mestskej časti Nové Mesto poslanci Branislav Filipovič, Libor Gašpierik a Tomáš Korček predložili návrh na uchovanie objektu prvej slovenskej čerpacej stanice do zoznamu pamätihodností mestskej časti Bratislava – Nové Mesto. Miestne zastupiteľstvo tento návrh podporilo a schválilo. Čerpacia stanica Bratov Zikmundových sa tak len pár dní pred búraním zaradila medzi pamätihodnosti Nového Mesta akými sú napríklad televízna veža Kamzík, vysokoškolský internát Mladá garda, továreň Stollwerck, železničná stanica Dynamitka alebo kúpalisko Tehelné pole. Olej do ohňa ale prilial Krajský pamiatkový úrad v Bratislave, ktorý vo svojom záväznom stanovisku napísal: „...súhlasí s umiestnením a realizáciou predmetnej stavby Polyfunkčný komplex Fenix park v zastavanom území mestskej časti Bratislava – Nové Mesto, plochy medzi ulicami Račianska, Jarošova, Kukučínova, ktoré sa nedotýka národnej kultúrnej pamiatky evidovanej v Ústrednom zozname pamiatkového fondu SR a nenachádza sa na pamiatkovom území.“ 

A potom prišiel 26. október 2020 a budova zmizla. Na druhý deň rozpílili aj nosníky prestrešenia. Aj keď Wirgo Trade Center pôvodne deklaroval, že z čerpacej stanice zachovajú železnú konštrukciu prestrešenia, ktorú šetrne demontujú, opieskujú a premiestnia buď ku kaviarni alebo ako nabíjaciu stanicu na bicykle, nikto ich slovám neprikladal žiadnu váhu. Demontáž nosnej konštrukcie totiž v žiadnom prípade nebola šetrná. O tom, či bude použitá silne pochybujem. Je zarážajúce, že developera ani architekta projektu FENIX PARK vôbec nezaujímala komplexnosť stavby čerpacej stanice BZ, ani farebné riešenie nosnej konštrukcie. Vlastne načo. 27. októbra sme videli čo sa s ňou stalo. Nakŕmili Fénixa... 

Téma Udalosti Ocenenia Knihy Rozhovory Zbierky Užitočné
Dizajnéri Štúdiá Newsletter