Rozhovory

Obľúbené tagy tejto kategórie:


Kde má “DOM” experimentálne umenie?

S kurátorkou a umelkyňou Martinou Ivičič o experimentálnom festivale DOM, o vplyvoch médií na náš každodenný život, o hraniciach umenia a dizajnu a komunikácii toho najnovšieho, čo sa deje na poli umenia a technológií. A tiež o tom, že titulky sú aj tak zavádzajúce a skresľujúce. Názory si robte sami!

Kedy a s akým zámerom si začala organizovať festival DOM?
Po ukončení štúdia teórie interaktívnych médií v Brne prišiel prvý spontánny impulz, pokúsiť sa so skupinou kolegov tvoriť. Keďže sme boli študenti bez kontaktov na etablované galérie, prišli sme s nápadom konceptu DOM - čo predstavuje skratku dielo otvorené miestu. Zároveň toto pomenovanie ukrýva v sebe moju permanentnú kurátorskú výzvu - urobiť z miesta “domov”, udomácniť sa niekde. Začali sme v roku 2015 v Rači v bývalých vinárskych závodoch, kde kostymérka a scénografka Jana Korčeková pretvorila výstavný priestor na byt. Potom som spoznala kurátorku Mariannu Brinzovú, s ktorou spolupracujem na DOM-e.

Prvý ročník išiel vyslovene prvoplánovým smerom. Vytvorili sme tam provizórnu sprchu, obývačku aj spálňu. Aj sa nám preto ozvalo niekoľko architektov, ktorí si mysleli, že ide o nejaký prezentačný projekt. Ale na druhej strane, scéna voľného a experimentálneho umenia a takzvané úžitkové umenie, by nemali fungovať striktne oddelene. Na prvom ročníku sme vystavili napríklad vázy od Miry Podmanickej.

Experimentálny festival je minimálne priestorom na experimentálne prejavenie grafického dizajnéra. S kým spolupracujete vy a prečo?
Určite je to tak, vizuál posledného ročníka vytvoril Karel Bařina, ktorý pôsobí na FAVU VUT v Brne. Jedinečný font s názvom Ultraviolet Cube Font reflektuje záujem o konceptuálne umenie a geometriu. Ako inšpiračný zdroj mu slúžila modulová kocka 1968,1966 a Variácie neúplných kociek 1974 od Sol LeWitta. Autorské písmo vzniklo pomocou kocky. Zo špajlí vytvoril kocku, okolo ktorej omotával bielu stuhu. Následne objekt fotografoval pod ultrafialovým svetlom. Čísla a písmená, ktoré boli takto vytvorené, previedol z fotografií do kriviek. Každé písmeno má teda charakter trojrozmernej kocky.

Späť k histórii festivalu, čo všetko predchádzalo poslednému ročníku? Čo všetko ste dosiahli, dalo by sa povedať, že za uplynulých päť rokov ste zmapovali mladú tvorbu na poli mediálneho umenia a inštalácie?
Čo sa týka predstavenia a vývoja nášho festivalu, druhý ročník 2016 sa konal znova v Rači, pripojila sa aj ilustrátorka a grafická dizajnérka Barbora Kmecová a jej Boloňský zápisník. Ale ročník 2017 bol prelomový a zatiaľ najväčší. Náš program bol tiež súčasťou Bielej noci, výstavu sme nainštalovali v priestoroch klubu MMC. Keďže v priestore sa konajú hlavne koncerty, mali sme v inštalácii veľa VJ-ov. Bolo tam 18 umelcov a ich inštalácií, medzi inými spomeniem Máriu Júdovú a Andreja Boleslavského s ich projektom virtuálnej reality Dust. Podarilo sa nám zabezpečiť slušnú zahraničnú účasť a rozmýšľali sme, čo ďalej. Ja osobne mám pocit, že som sa za tie roky organizovania naučila definovať témy s ohľadom na vyjadrovacie prostriedky a výstavné možnosti.

Ako teda vznikajú témy a vízie ďalšieho ročníka?
Snažíme sa vždy flexibilne reagovať na témy, ktorými žijeme a tému si čo najjasnejšie zúžiť. Mali sme chuť po tomto “veľkom” ročníku na niečo komornejšie. V roku 2018 sme zmenili prístup a k tvorbe koncepcie sme prizvali umelcov Mareka Halásza a Mária Kasteloviča. Vymenili sme si úlohy umelcov a kurátorov. Bol to veľmi inšpiratívny ročník, ktorý sa konal v galérii Temporary Parapet, vtedy ešte na Pražskej ulici. Všetko vzniklo v spoločnom dialógu. Ako horúca téma nám vyšla post-pravda, inštaláciu sme nazvali Popravde. Pod ťažobou udalostí jari 2018 sme sa zaoberali informáciami a manipuláciou s nimi, ktorá bezprostredne vplýva na formovanie verejnej mienky. Aká môže byť tá „umelecká pravda“? Dokážeme mať prostredníctvom tvorby a vnímania umenia určitý nadhľad?

Na toto komorné spracovanie témy sme sa následne rozhodli nadviazať aj piatym ročníkom. Prešli sme k téme Autocorrect, ktorá na seba nabalila ešte viac vrstiev. Urobili sme výzvu, do ktorej sa nám prihlásilo asi 30 umelcov, vystavili sme 8.
Novinkou, resp. novou víziou, bolo zapojiť do účasti aj študentov, najmladšiu generáciu mileniálov, ktorých sa téma korektnosti na sociálnych sieťach najviac dotýka. Spolupráca sa vydarila a naša téma oslovila niekoľko šikovných študentov zo Školy dizajnu v Bratislave. Chodili sme tam na konzultácie, diskutovali sme o téme slušnosti, hodnoty a relevantnosti “lajkov”. Chceli sme im umožniť, aby už počas štúdia mohli vystavovať, dokonca sme ako kurátorky s Mariannou Brinzovou nechali možnosť, aby si sami diela v Novej Cvernovke nainštalovali.

Kto je vaša cieľová skupina pri zverejňovaní výziev? Orientujete sa aj na dizajnérov?
Áno, určite. Výzvu distribujeme najmä na všetky umelecké školy. Našou doménou sú hlavne inštalácie, site-specific a intermediálne umenie. Všetkých nás veľmi zasiahol rok 2018 a dianie v spoločnosti. Z názvu Za slušné Slovensko sme sa začali venovať konkrétne výrazom slušnosť, korektnosť a vznikol z toho náš posledný názov festivalu Autocorrect. Chceli sme sa zamyslieť nad tým, že slušnosť či neslušnosť nie je len o kvalite medziľudských vzťahov, ale korektnosť začína už v médiách. Zaoberali sme sa odborným pojmom counterspeech. Zástancovia tohto konceptu sú presvedčení, že tzv. hatespeech nestačí ignorovať, ale aj proti nemu aktívne vystúpiť. Myslím, že otvárať podobné témy v spoločnosti je veľmi dôležité, a je to aj jednou z úloh umenia.

Predstavme konkrétne diela umenia a dizajnu, ktoré sa oplatilo u vás vidieť.
Zatiaľ je zastúpenie dizajnérov skôr menšie, ale do budúcna sa nebránime toto pole rozširovať. V roku 2015 vytvoril grafický dizajnér Karel Bařina objekt - knihu. Prinášal nový spôsob čítania príbehu. Jednou z mojich najobľúbenejších inštalácií bola tento rok ERR()R 404 od Dominiky Kolačkovskej z Banskej Bystrice. Dielo je bakalárskym projektom a už podľa názvu poukazuje na chybu. Umožňuje divákovi iným spôsobom nahliadnuť do aktuálneho diania pomocou RSS systému, ktorý je zobrazovaný na vyradených autobusových paneloch, ktoré dostala do daru od Košického dopravného podniku. RSS systém je vytvorený pomocou softvéru Python, ktorý je naprogramovaný tak, aby získaval online informácie a dáta z internetu v reálnom čase. Inštalácia každý deň odkazuje na iné významy, keďže závisí od titulkov vybraných článkov, ktoré sa menia. Tieto správy boli ale mierne pozmenené, čím poukazovali na to, že médiami sa dá manipulovať.

Kam budete smerovať v roku 2020?
Projekt DOM AutoCorrect bude “žiť” ďalej a na jeseň plánujeme spraviť putovnú výstavu pozostávajúcu zo študentských prác (väčšinou sú to minimalistické gif-ká) od mladých študentiek a študentov Školy dizajnu. Touto výstavou spolu s iniciatívami ZVOLSI INFO a #somtu chceme šíriť osvetu o slušnosti ďalej najmä po stredných školách.

Budúci rok opäť chceme náš záber zúžiť a smerovať energiu viac do hĺbky. Chcem sa zamerať na umelcov, ktorí reflektujú vnímanie a postavenie človeka ako zodpovedného článku medzi prírodou a technológiou s dopadom na enviroment. Chceme byť naďalej sviežou platformou pre mladých ľudí. Tým, že sme nomádska platforma, je to niekedy produkčne náročné. Ale inšpirujú ma aj iné iniciatívy a dianie. Sledujem projekt Spiace miesta, ktorý mapuje nevyužívané budovy - aj s potenciálom na umelecké využitie.

https://festivaldom.com

DOM 2019 AutoCorrect
30. 5. – 12. 6. 2019
Nová Cvernovka, Račianska 78, Bratislava
Vystavujúci autori: Tero Abaffy, Martin Bízik, Radovan Dranga, Ivan Dudáš, Dominika Kolačkovská, Lucia Kotvanová, Marie Lukáčová, Lukáš Procházka
Vystavujúci študenti Súkromnej strednej umeleckej školy dizajnu v Bratislave: Emma Arnold, Linda Berkyova, Klára Kusá, René Lazový, Chiara Némethová, Martina Stančová
Kurátorky a organizátorky festivalu: Martina Ivičič a Marianna Brinzová
Grafický dizajn festivalu: Karel Bařina

Téma Udalosti Ocenenia Knihy Rozhovory Zbierky Užitočné
Dizajnéri Štúdiá Newsletter