Rozhovory

Otázky a odpovede – o dobrých impulzoch, dôležitých ľuďoch, využitých a nevyužitých šancách, užitočných nápadoch. O dizajne a dizajnéroch, ich cestách k víťazstvám, o prekážkach, víziách alebo naplnených snoch. O tom, že dizajn má veľa podôb a pomáha meniť svet k lepšiemu.

Obľúbené tagy tejto kategórie:


Lay Sedláková: Keď máš dobrý kabát

Módnu dizajnérku Lay sledujem už roky najmä prostredníctvom starej lokálnej online sociálnej siete Kyberia. Náš kultúrny a spoločenský život sa v dobe pandémie koronavírusu opäť odohráva hlavne online. Tento rozhovor vznikol ešte v zime, tesne pred začiatkom nového letného semestra, osobne pri káve v Prahe na Letnej, keď sme ešte len plánovali jar a diskutovali o vlastnostiach dobrého kabátu. Jar prišla inak ako sme ju čakali a veríme, že naše stretnutie vás napriek všetkému inšpiruje, pretože dobrý dizajn je nadčasový.

Čo máš nové?

Tento semester by som mala začať učiť na UMPRUM. Bude to pre mňa zaujímavé, pretože som už päť rokov preč zo školy, takže som zvedavá, či sa zmenilo celkové nastavenie a či mi to bude vyhovovať. O päť rokov sa môže systém už citeľne vyvinúť. Spätne viem povedať, čo mne osobne vyhovovalo a čo nie. Okrem toho chystám nové produkty.

Čo ti teda dala škola UMPRUM a prečo si študovala práve v Prahe? Odišla si hneď po strednej škole?

Na UMPRUM som študovala, pretože ma nezobrali na VŠVU. Ešte rok medzi strednou a vysokou školou som mala pauzu, robila som grafiku na voľnej nohe. Myslím si, že mi to prospelo utriediť si svoje ciele a tiež som sa veľa naučila čo sa týka fotografickej práce a retušovania, ktoré doteraz hojne využívam pri svojich projektoch – sama si fotím produkty. Ale čo mi vysoká škola dala, to bol priestor na experimentovanie s módou ako takou, materiálmi, v práci so strihmi. Nemôžem nespomenúť, že aj vďaka UMPRUM som strávila rok v Paríži v ateliéroch zameraných na haute couture, a medzinárodná skúsenosť je v móde nevyhnutná.

Kam si chodila na strednú?

Na súkromnú Školu dizajnu. Čo pozorujem, má kolísavú úroveň, chvíľu bol odbor odevného dizajnu aj zrušený. Myslím však, že každá škola môže študentovi niečo odovzdať. Každý si do istej miery určuje sám, čo sa na škole naučí. Keď máš jasnú víziu, malichernosťami sa nenecháš odradiť. Neexistuje absolútne dokonalá škola.

O čom si robila diplomovku? Využila si akademické vzdelanie “do života”?

Spätne by som si ju netrúfala znova prečítať, ale za vizuálom si stojím doteraz. Ale o tom to pre mňa je, musela som sa vtedy prispôsobiť “akademickosti” školy a tomu, čo som si myslela, že po mne profesori chcú. Téma bola široká: Dualita. Zaoberala som sa inšpiráciou filmom Blue Velvet a porovnávaním ženských pozícií.

Vidíš zmysel v tom, aby výtvarníci písali akademické texty?

Myslím si, že záleží na tom, aký typ dizajnéra človek je. Vidím zmysel v zaoberaní sa dizajnom, filozofiou a hľadaním nových ciest. Moje smerovanie bolo viac komerčné.

Ako ty definuješ, čo je komerčné?

To, čo chceš predať. Môžeme to nazvať aj ako ready-to-wear… Čiže nielen to, čo chceš predať, ale aj to, v čom sa človek cíti komfortne, to znamená, že ten produkt je premyslený už po akejkoľvek stránke. Pre mňa to nie je niečo podradné, vnímam dva rovnocenné prístupy k dizajnu. Komerčný dizajn nie je banálny a jednoduchý, musí hľadať cesty… Autorský dizajn sa skrýva často v úplne malom detaile, ktorý vie dizajnér použiť inak. V tom spočíva ten kumšt. Avantgarda v umení ide iným smerom, pracuje na iných princípoch. Navrhovanie je pre mňa hľadanie riešení. Mám produkt a hľadám, kde sa dá ešte posunúť a vylepšiť. Všetko základné bolo vymyslené, ale môžem zobrať jeden detail a zamýšľať sa napríklad nad rôznym materiálom.

Robíš hlavne kabáty, prečo tá fascinácia?

Je to odev, ktorý je statementový. Keď si na obyčajné veci dáš “statementový kabát”, tak si dobre oblečená. Počula som teóriu, že keď má človek super vlasy a super topánky, tak je jedno, čo je medzi tým. Ja si myslím, že keď máš super kabát, tak je jedno, aké máš vlasy a topánky.

Čo teda definuje super kabát?

Správny strih pre konkrétneho človeka, dobrá dĺžka, materiál, farba, prípadne vzor. Najlepšie mať také kúsky aspoň dva - so vzorom a bez vzoru. Dôležité je dôkladné remeselné vypracovanie. Znie to jednoducho, ale je za tým veľa práce. Chceš si nejaký vyskúšať?

Jeden z tvojich prvých kabátov som obdivovala u susedy Zuzany už pred vyše desiatimi rokmi. Vlastne aj dnes by mi prišiel super a cool. Ako docieliť túto kvalitu, že niečo vyzerá súčasne, a zároveň dokáže byť nadčasové?

Asi viem, čo myslíš, ale nemám na to recept. Veľa procesov rozhodovania prebieha intuitívne. Chcem, aby taký môj dizajn bol, ale nedokážem pomenovať, čo robím... Jednoducho si myslím, že mám vkus, alebo niečo ako zmysel pre kombináciu, či farbu.

Aj v oblasti módy platí, že dôležitý je kontext. Vlastne jeden kúsok odevu vytvorí na inom človeku úplne iný celkový výsledok. Nemusíš sa báť, že by navrhovanie odevov niekedy stratilo zmysel, alebo že by tvoja práca bola zbytočná a neoriginálna.

Že by bola zbytočná sa určite nebojím, dostávam veľa spätnej väzby, a veľa je o tom, že ako sa moje zákazníčky v kabátoch cítia, ako v ňom dokážu osloviť svoje okolie, alebo že sa tešia na zimu len preto, aby ho znovu mohli vytiahnuť, hoci zimu rady nemajú. Navrhovanie tiež nestratí zmysel, je to druh dizajnu, aj umenia. Prebieha len vývoj, digitalizácia atď. Veľa šijem sama, niektoré veci sa dajú naučiť iba praxou. Keď vo fabrike jedna krajčírka šije iba goliere, potom môžu vyzerať dokonalo. Posunula som sa, a už si trúfam aj učiť.

Na kabátoch vidím krásne ručne vypracované detaily, oplatí sa to dnes vôbec ešte?

Áno, rada to priznávam, evokuje mi to výšivku. Šila som už v živote všeličo, aj svadobné šaty s rôznymi aplikáciami. Ale kabáty sú srdcovka. Je to dobrý kus na experimentovanie. Treba urobiť veľa rozhodnutí, od ktorých závisí výsledok. Vrecká, opasok, gombíky, golier… Je to pre mňa dokonalé návrhárske vyžitie sa. Šitie odevov na mieru sa ešte stále oplatí, aj keď myslím si, že postupom času to bude vzácnejšie. Oplatí sa to najmä ak ľuďom nesedí bežná konfekcia, alebo už ''vyrástli'' z toho, čo vidno bežne v obchodoch a idú práve po tej nadčasovosti a zároveň originalite.


Lay Sedláková

Návrhárka Lay Sedláková je absolventkou pražskej UMPRUM (2014). Stážovala na École Supérieure des Arts Duperre v Paríži, zároveň spolupracovala so značkami, ktoré tvoria haute couture (Maxime Simoens a Yiqing Yin), skúsenosti zbierala aj u módnej značky Pietro Filipi, kde začala nielen s tvorbou dámskych kolekcií ale aj bižutérie a šperkov. Už počas štúdií prezentovala svoje kolekcie na pražských fashion weekoch (kolekcie Whatta Luscious alebo The Moment of Weakness a The Moment of Strenght). Jej silnou stránkou je ručná práca, aplikácie, výšivky, pričom k remeslu a materiálom pristupuje s veľkým rešpektom.
www.laysedlakova.com

Téma Udalosti Ocenenia Knihy Rozhovory Zbierky Užitočné
Dizajnéri Štúdiá Newsletter